HISTÓRIA

 
KNIHA „Pohľady do minulosti a prítomnosti umeleckého školstva v Rimavskej Sobote“ k 80.výročiu TU
 
 
 
1. Počiatky vyučovania hudby v Rimavskej Sobote
 

V 19. storočí sa na Slovensku hudobné školstvo rozvíjalo prevažne formou individuálneho súkromného vyučovania. Podobná situácia bola aj v Rimavskej Sobote. Prví súkromní učitelia hudby tu začali pôsobiť po roku 1900. Medzi najvýznamnejších pedagógov patrili Gyula Pásztory ( profesor na Zjednotenom protestanskom gymnáziu v Rimavskej Sobote), ktorý súkromne vyučoval hru na klavíri. Čoskoro sa k nemu pridružila jeho manželka Kornélia Pásztoryová, tiež klaviristka. Z tohto šťastného stretnutia dvoch odborníkov – pedagógov sa narodila Ditta Pásztoryová, neskoršia manželka maďarského hudobného skladateľa a zberateľa ľudových piesní Bélu Bartóka, ktorej až do jej odchodu na hudobnú akadémiu v Budapešti, hudobné základy dali jej rodičia. Ďalšími učiteľmi, ktorí vyučovali hru na klavíri boli: Gabriela Stritzkyová staršia, Irén Sóosová, Inka Martonová a iní.

Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 vyučovanie hudby naďalej pokračovalo súkromnou formou. Počet pedagógov v Rimavskej Sobote vzrástol. Vyučovala sa hlavne hra na klavíri – o tento nástroj bol najväčší záujem. Medzi výborných súkromných učiteľov klavíra sa zaradili: Alžbeta Stolzová, Šarlota Kolbayová, Elza Marikovská, Valéria Beelová, Ľudmola Daxnerová, Gabriela Stritzkyová mladšia, Mária Gregoroviczová.
    Okrem pedagogickej činnosti sa mnohí z učiteľov starali o pozdvihnutie kultúry v Rimavskej Sobote organizovaním rôznych žiackych koncertov, prehrávok, večierkov a verejných koncertov, na ktorých sami často účinkovali.
    Koncom dvadsiatych rokov sa objavili v Rimavskej Sobota nové mená medzi súkromnými učiteľmi: Ján Klincko – riaditeľ Ľudovej školy a Pavel Matocsi – riaditeľ Meštiackej školy. Obaja vyučovali hru na husliach.
 
2. Hudobná škola v Rimavskej Sobote
 Rok 1931 sa stal jedným z najvýznamnejších rokov hudobnej kultúry mesta. Za pomoci spoločenského spolku ŽIVENA bola v roku 1931 založená prvá „ Hudobná škola v Rimavskej Sobote „ , ktorú tento spolok spravoval a finančne podporoval. Prvá zmienka o nej je v mestskej kronike. Škola bola umiestnená v zadných priestoroch prízemia budovy Gemerského múzea. Dočasne ju viedla členka spolku „ ŽIVENA“, Ľudmila Daxnerová, ktorá vyučovala hru na klavíri. O niečo neskôr bol riaditeľskou funkciou poverený Ladislav Werner, ktorý začal na škole vyučovať hru na husliach. Tretím pedagógom školy sa stal v roku 1932 klavirista Ladislav Lackner, ktorý sa sem prisťahoval z Revúcej. O dva roky neskôr pribudla Mária Gregoroviczová (v roku 1934 sa stala manželkou Ladislava Lacknera) , ktorá vyučovala hru na klavíri. Podmienkou prijatia do hudobnej školy bolo úspešné absolvovanie prijímacej skúšky. Žiaci, ktorí už predtým študovali nástroj súkromne museli vyhovieť v diferenčnej skúške.
Od roku 1934 v škole pracovali štyria učitelia. Všetci boli kvalifikovaní, čo sa odrazilo aj na úrovni žiakov. Na škole sa vyučovala hra na nástroji, hudobná náuka bola ako nepovinný predmet. Záverečné koncerty a súťaže sa už neorganizovali len v budove školy, ale aj verejne, v reprezentačnej sále Župného domu, kde bola prvotriedna akustika
Hudobná škola existovala pod správou spolku ŽIVENA do roku 1938. Zmenou politického systému na Slovensku bola v tomto roku Rimavská Sobota pričlenená k Maďarsku, a preto sa aj Hudobná škola stala súčasťou maďarského školského systému.
Vtedajší riaditeľ Ladislav Werner odišiel do Bratislavy a na jeho miesto nastúpil Ladislav Lackner. Okrem riaditeľskej funkcie pôsobil aj ako dirigent školského zboru a orchestra. Obe telesá, zložené zo žiakov aj učiteľov sa úspešne prezentovali v meste i na okolí. Ladislav Lackner pôsobil aj ako učiteľ spevu na Zjednotenom protestantskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, kde založil miešaný zbor a žiacky orchester.
 
 Po februári 1948 bola škola premenovaná na „ Hudobný ústav Živena – SSŽ v Rimavskej Sobote“, pretože opäť prešla pod správu Slovenského zväzu žien Živena. Rady pedagógov rozšírila nová učiteľka klavíra Alžbeta Breuerová. Rok 1949 priniesol ďalšie zmeny v učiteľskom zbore. Zo školy odišla Edita Bauerová a Františka Fábryho vystriedal Tibor Gabonáš. – učiteľ hry na sláčikové nástroje. V tomto roku sa škola premiestnila do súčasných priestorov na Salvovej ulici č.1, kde predtým bol rímskokatolícky kláštor a dievčenský inštitút. Finančné prostriedky jej poskytovalo mesto v rámci svojich možností. Podľa dostupných historických údajov dosahovala vysokú úroveň aj napriek spôsobu vyučovania, t.j. bez vyučovacieho plánu. V tomto roku pribudla aj nová učiteľka klavírnej hry Júlia Horváthová, a koncom roku 1950 pristúpila ďalšia učiteľka, tiež klaviristka Magdaléna Ličková.
 
 Rok 1951 priniesol veľkú zmenu na celom Slovensku, poštátnenie. Aj hudobný ústav Živeny v Rimavskej Sobote prešiel pod správu mestského národného výboru a bol premenovaný na „ Mestský hudobný ústav v Rimavskej Sobote“. Do Hudobnej školy boli prijatí noví učitelia sláčikových nástrojov, bola otvorená akordeónová trieda s učiteľom Tiborom Nagyom a hudobná náuka sa začala vyučovať ako osobitný predmet.
Koncom roku 1951 začala škola pôsobiť pod novým názvom „ Hudobná škola v Rimavskej Sobote“. Znova sa zvýšil počet učiteľov, utvorilo sa oddelenie dychových nástrojov, ktoré vyučoval Július Kardos, a Ladislav Kovács založil gitarovú triedu. Aj keď tento hudobný nástroj bol značne obľúbený medzi žiakmi, vyučoval sa len krátko, lebo učiteľ Kovács odišiel do Košíc.
V roku 1954 v škole pracovalo už 10 odborne kvalifikovaných učiteľov, ktorí vyučovali klavír, akordeón, gitaru, sláčikové a dychové nástroje, zborový spev, hru v orchestri a hudobnú náuku. V tomto roku odchádza riaditeľ Lackner do Bratislavy, kde sa stal ústredným inšpektorom hudobných škôl a spolu s ním odchádza i jeho manželka, Mária Lacknerová. Na miesto riaditeľa nastupuje Tibor Gabonáš. Škola i naďalej pokračovala vo svojich aktivitách – organizovala verejné učiteľské koncerty v meste i v okolí, či koncerty zamerané na určité štýlové obdobie, alebo určitého skladateľa.
 
3. Ľudová škola umenia 
V roku 1961 boa Hudobná škola premenovaná na „ Ľudovú školu umenia“. Pôsobil v nej trinásťčlenný učiteľský zbor. Vyučoval sa klavír, akordeón, sláčikové a dychové nástroje, prípravná hudobná výchova a hudobná náuka. v rokoch 1960-62 tu študoval aj Marián Lapšanský, dnes už svetoznámy koncertný umelec, vysokoškolský profesor a riaditeľ Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Ďalším zlomom v histórii ĽŠU v Rimavskej Sobote sa stal rok 1963. K hudobnému odboru sa pripojil výtvarný odbor, kde externe vyučoval akademický maliar Štefan Bazovský. Vyučovanie prebiehalo v priestoroch Štátneho gymnázia na Daxnerovej ulici.
 
  Rastom počtu učiteľských síl bola riaditeľovi pridelená zástupkyňa – učiteľka klavíra Júlia Horváthová. Klavírne oddelenie sa rozšírilo o p.uč.Máriu Žákovú.V roku 1967 sa otvára na škole oddelenie spevu s učiteľkou Elenou Pusztayovou. Hoci na škole pôsobila do r. 1978, kedy vyučovala klavír a teoretické predmety, spev ako samostatný predmet učila len krátky čas. V školskom roku 1970/71 nastúpila do klavírneho oddelenia pani učiteľka Alžbeta Šimonová. Pre priestorové ťažkosti bol v roku 1969 výtvarný odbor zrušený, no o šesť rokov sa otvára opäť.
V školskom roku 1974/75 pracovalo v pedagogickom zbore 15 učiteľov a na škole fungovali 4 oddelenia: klavírne, sláčikové, dychové a akordeónové. Do dychového oddelenia nastúpil Jozef Vladár a do klavírneho Beata Pavlenková a Tibor Lehotský.
Rok 1975 priniesol zmeny v ĽŠU. Zástupkyňou riaditeľa sa stala Elvíra Nagyová. Klavírne oddelenie sa rozšírilo o Máriu Hacskóovú. V roku 1975 Znovu bol otvorený výtvarný odbor pod vedením učiteľa Gabriela Kurillu.
V roku 1976 sa okrem množstva iných vystúpení uskutočnili dva významnejšie koncerty. Prvým z nich bol Výmenný koncert Rimavská Sobota – Šafárikovo, ktorý sa konal 28.4.1976 v Šafárikove a zúčastnili sa ho žiaci od najmladších z triedy prípravnej hudobnej výchovy až po absolventov. Druhý, významnejší koncert uskutočnený 26.11. toho roku, bol Koncert učiteľov.
 
  V januári 1977 došlo k ďalším zmenám vo vedení školy, keď dlhoročného riaditeľa ĽŠU Tibora Gabonáša vystriedala vo funkcii Elvíra Nagyová a jej zástupkyňou sa stala Marta Celderová. V septembri 1978 nastupuje do oddelenia sláčikových nástrojov Eva Szabóová.V tomto období začala škola opäť prekvitať. Každý rok sa organizovali okresné kolá súťaže hudobných odborov ĽŠU, na ktorých mnohí žiaci dosiahli veľmi dobré výsledky a zúčastňovali sa aj krajských kôl. Naďalej sa realizovali verejné žiacke koncerty, vystúpenia pri rôznych príležitostiach a učiteľské koncerty.
V školskom roku 1979/80 na škole pracoval už aj sláčikový súbor pod vedením Jána Kökénya, akordeónový súbor pod vedením učiteľa Tibora Nagya a Marta Celderová viedla školský spevácky zbor „ Plamienok“ , ktorý účinkoval na mnohých vystúpeniach a súťažiach.
Za účelom zlepšenia pracovných podmienok v r. 1981 boli výtvarnému odboru pridelené nové učebné priestory na poschodí obytnej budovy na Svätoplukovej ulici.
Na konci školského roku 1982/83 odišiel do dôchodku Tibor Gabonáš – učiteľ sláčikových nástrojov. V nasledujúcih dvoch rokoch pristupujú do hudobného i výtvarného odboru nové pedagogické sily. Patril medzi ne aj Pavol Kižňanský, ktorý založil školskú dychovku a po jeho odchode vyvíjala svoje aktivity pod vedením Jozefa Vladára. Okrem rôznych kultúrnych podujatí v meste vystupovala na „ krajskej prehliadke detských a mládežníckychdychových orchestrov“ v Novej Dubnici v roku 1988, kde získala tretie miesto.
V šk.r. 1984/85 do výtvarného odboru nastúpila nová učiteľka Ibolya Mihóková, a do hudobného odboru klaviristka Katarína Lajková.V máji roku 1985 sa uskutočnil ďalší učiteľský koncert, tentokrát v spolupráci s ĽŠU v Šafárikove, Jesenskom a Hnúšti. Škola prekvitá, pravidelne sú každoročne prijatí naši žiaci na konzervatóriá a školy umeleckého priemyslu. Výtvarný odbor sa v školskom roku 1989/90 rozšíril o nového učiteľa, Mariana Lacku.
 
  4. Základná umelecká škola 
 Školský rok 1990/91 priniesol zmenu v názve školy. Ľudová škola umenia sa premenovala na Základnú umeleckú školu. V decembri toho roku sa po prvýkrát uskutočnil Verejný vianočný koncert, ktorý sa pravidelne organizuje až podnes.
Rok 1991 je rokom nástupu novej riaditeľky, Mgr. Beaty Pavlenkovej po tom, čo bývalá riaditeľka ZUŠ Elvíra Nagyová odchádza do dôchodku. Funkciou zástupkyne školy bola poverená Eva Szabóová. Učiteľský zbor sa rozširuje o učiteľky klavíra Evu Čarnokú,rod. Tokárovú, Eriku Mihálikovú, Henrietu Farkašovú a Ľubicu Sabovú, rod.Slabejovú, ktorá vyučovala akordeón. Do výtvarného odboru bola prijatá Agnesa Bástiová.
 
  V školskom roku 1992/93 vzniká na škole tretí – literárno-dramatický odbor s vyučujúcim Mgr. Marianom Lackom. Koncom roka odchádzajú do dôchodku Júlia Horváthová a Ján Kökény. Kvôli nedostatku pedagógov na dychové nástroje zaniká žiacka dychovka, a o rok neskôr aj sláčikový orchester.
Školský rok 1995/96 bol 65. rokom existencie ZUŠ, ktorý bol pri tejto príležitosti oslávený učiteľským koncertom a výstavou výtvarných prác učiteľov 19.apríla 1996.
Do hudobného odboru nastúpila akordeonistka a zbormajsterka Jana Dobrocká, rod.Slabejová a do výtvarného odboru nastúpila p.uč. Mgr.Daniela Páneková.
Ďalšie významné podujatie sa konalo 24.mája 1996 v Dome kultúry v Rimavskej Sobote, kde sa uskutočnil Okresný festival žiakov ZUŠ. Vystupovali na ňom žiaci zo ZUŠ v Rimavskej Sobote, Hnúšti, Tisovci a Tornali a 3 študentky z Konzervatória v Košiciach.
V roku1996 učilo na škole 14 pedagógov, v hudobnom odbore 11, vo výtvarnom odbore traja, a Mgr.Marian Lacko vyučoval okrem výtvarného aj v literárno-dramatickom odbore.
Na škole aj naďalej pôsobil detský spevácky zbor pod vedením Mgr. Jany Dobrockej, ktorý sa v r. 1996 premenoval na detský spevácky zbor „ Nádej“. V dňoch 13.-15. júna 1997 sa zúčastnil koncertného zájazdu v Prahe. Jeden koncert sa uskutočnil v ZUŠ v Prahe 5, a druhý v Lobkovicovom paláci na Hradčanoch.
 
  V školskom roku 1997/98 sa hudobný odbor rozšíril o spevácke oddelenie pod vedením pani učiteľky Zuzany Kántorovej, ktorá okrem vyučovania spevu a hudobnej náuky, diriguje aj komorný zbor. Klavírne oddelenie sa rozšírilo o pani učiteľku Líviu Kónyaovú.
Verejnosť sa mohla s činnosťou ZUŠ v Rimavskej Sobote oboznámiť v relácii „ Kľúčik od piatich čiar“, ktorú v októbri 1998 odvysielal Slovenský rozhlas v Banskej Bystrici. Výtvarný odbor sa v septembri 1999 rozširuje o ďalšiu kolegyňu, Mgr. Ivanu Markotánovú.V školskom roku 2000/2001 nastúpila do dychového oddelenia hudobného odboru pani učiteľka Alena Mitterová, ktorá vyučuje zobcovú a priečnu flautu.
So ZŠ- na Hviezdoslavovej ulici sme začali spolupracovať na rozšírenom vyučovaní hudobnej výchovy. Pani učiteľka Mitterová začala na ZŠ vyučovať zobcovú flautu v rámci hudobnej výchovy. V tomto roku bol na zastupovanie prijatý do školy pán učiteľ Bertalan Várady.
V školskom roku 2002/2003 – od 1.7.2002 prešla škola na právnu subjektivitu a stala sa plneorganizovanou školou so všetkými 4 odbormi: hudobným, výtvarným, literárno-dramatickým a tanečným. Vo funkcii riaditeľky školy ostáva Mgr.Beata Pavlenková a zástupkyňou je naďalej Eva Szaboová.
V roku 2002 bol otvorený tanečný odbor, ktorého vyučovanie prebieha v Dome kultúry. Prvým vyučujúcim v tanečnom odbore bol Vladimír Petrinec.
V marci 2004 sa uskutočnil pri príležitosti Dňa učiteľov v Dome kultúry učiteľský koncert.
 
  V školskom roku 2004/2005 dochádza vo vedení školy po 13-tich rokoch k zmene. Na základe výberového konania bol do funkcie riaditeľa školy 1.7.2004 menovaný Mgr.Marian Lacko.
Nový riaditeľ vymenoval do funkcie 2 zástupkyne: Mgr.Beatu Pavlenkovú a Mgr.Evu Čarnokú.
Do literárno-dramatického odboru nastúpila Mgr. Jana Vetráková. Detašovaná klavírna trieda z Rimavskej Seči, ktorá bola k našej škole pričlenená 1.9.1996, prešla pod ZUŠ v Jesenskom.
V tomto školskom roku sme nadviazali družobné styky s hudobnou školou v Maďarsku. Májového koncertu sa zúčastnili z Maďarska: riaditeľ školy, učitelia a rodičia.
1.októbra 2005 pri príležitosti Medzinárodného dňa hudby naši žiaci a učitelia vystupovali na koncerte v Maďarsku.
Naša škola nadviazala spoluprácu s 2 materskými školami od 1.2.2005. V MŠ sa začala vyučovať rozšírená hudobná a výtvarná výchova, ktoré vyučovali učiteľky ZUŠ. Učitelia a žiaci hudobného odboru pripravili nahrávku CD-nosiča pod názvom „Zázračné tóny“. Krst tohoto CD sa uskutočnil koncom júna 2005 a pokrstila ho predsedkyňa rodičovskej rady, JUDr.Jana Antalová.
V šk.r. 2005/2006 sa rozšíril hudobný odbor o gitarové oddelenie v ktorom vyučuje pán učiteľ Marcel Petický, ktorý predtým učil v ZUŠ v Michalovciach. Naďalej pokračuje spolupráca s materskými školami, ktorá sa v tomto školskom roku rozšírila na všetky materské školy v meste. Popri hudobnej a výtvarnej výchove sa začala vyučovať aj dramatická a hudobno-pohybová výchova.
Od 1.2.2006 došlo k zmene vyučujúceho v tanečnom odbore. Pána učiteľa Petrinca nahradila pani učiteľka Katarína Bredárová.